na Blog.cz

Ano, je to tak, dnes som konečne spravila ten nový blog, o ktorom u dllho hovorím. Pokopírovala som tam všetky články, ktoré som chcela a dnes pridám možno novú kapitolu čistokrvnej.:) Keď mám už po skúškach aj po všetkom, hádam bduem mať teraz viac času venovať sa blogu a bude to tam vyzerať dobre. Tento nechám ešte tak týždeň a potom ho zruším. Takže, nechs a páči, http://marrylinne.blog.cz/ :) Dúfam, že na mňa nezanevriete:D

Ale strašne mi bude ľúto tých komentárov, čo som tu mala :((

No v stredu som mala ten absolvák a poviem vám, neviem, či to bola absolútna hrôza, alebo to bolo fajn. Lebo šak ako som písala, spala som predtým u sestry a akurát vtedy boli deti v noci také uplakané, že som sa asi 10x v noci zobudila na...dlho. A ráno som sa zobudila s tým, že ma nechutne bolelo hrdlo. Ok, to bolo ale ešte v pohode, dala som si šál a išla som do školy. Ale cez prvú hodinu mi začalo byť akosi divno. Som si najprv myslela, že som si to len vsugerovala, tak som sa to snažila ignorovať, ale cez druhú to už bolo zlé a fakt som cítila, že na mňa leze chrípka...tretiu hodinu už ani neviem, ako som vydržala, vkuse som sa trepala, skúšala všetky možné polohy v tej sprostej lavici, ale bolo mi na umretie, tak som odišla domov. Tam som asi tak dve hodiny s prerušovaním (chápte tak 20minút) spala. Potom som si dala budík, aby som sa stihla nachystať a tak. A ja fakt neviem, ako je možné, že som sa z tej postele postavila a automaticky som začala robiť všetko, čo som mala, umyla som si vlasy, osprchovala sa, oholila nohy, vytrhala obočie, vyfenovala vlasy, vyžehlila vlasy, precvičila si ešte prednes na klavíri...ale to už bolo moc, tak som si dala druhý paralen a zatiaľ len vo svetri som si ľahla naspäť do postele. Cítila som sa jak živá mŕtvola...asi 15 minút rped odchodom som sa dochystala, ešte šťastie, že ma tatino hodil autom. To mi už trochu začal účinkovať ten paralen, teplota mi klesla na 37,2!:D Pred koncertom som ani nemala veľmi nervy, vymýšľali sme ešte príhovory a tak...nebolo na to proste času. Až potom, keď sa koncert začal. Dôkladné preštudovanie článkov "ako sa účinne zbaviť trémy" mi v tej chvíli bolo na dve veci, lebo ten pošaahný liek pomaly prestával účinkovať a navyše tam bolo príliš veľa ľudí na to, aby som mohla meditovať alebo niečo také, chápete.:D
Keď ma zavolali, že už o chvíľu pôjdem ja, úplne som dostala stres, že ja nviem, aké sú tam noty a tak..ale jak som vošla do koncertky a uvidela som tých...veľa ľudí, čo došli kvôli mne (sestra so synovcom, ďalšia sestra, brat s frajerkou, mama, tatino a dvaja spolužiaci), aspoň trochu mi to dodalo odvahy. A tak som to zahrala skoro bez chyby, len asi aj bez dynamiky.:D Teda bez takej, akú som tam chcela, takej výraznejšej. Ale nevadí, bola som šťastná, že to mám za sebou, a Tadeášenko mi dal kvetinky a poslal mi pusu:D Najkrajší bol♥
NO ale potom to už na mňa úplne doľahlo...a keď nás nakoniec všetkých zavolali naspäť na pódium, kde sme mali predniesť poďakovanie, mali nám odovzdať kvety a riaditeľ mal príhovor, musela som pred všetkými tými ľuďmi vyzerať ako sprosté decko, čo nevie obstáť chvíľu zdĺhavých rečí. Ale mne bolo už taak strašne zle, že som si fakt myslela, že keď ten riaditeľ do dvoch minút neskončí, dojdem k nemu, zoberem mu ten mikrofón z ruky a niekam ho pošlem. uplne sa mi zahmlievalo rped očami a točila sa mi hlava...uf, nechutné proste. Ale tak nemohla som čakať, že to bude ideálne.:D Chvíľami mi aj bolo trochu do plaču, že to všetko končí a tak...ale teším sa.:)

A predsa len má tá choroba hnusná nejakú výhodu- včera aj dnes som bola doma a tak som mohla pekne v pohodlí obývačky sledovať hokej:D

No, takže zajtra mám absolventský koncert. Už teraz mám nervy, keď si na to pomyslím, lebo ja s tými svojimi stresmi...no, bude to ešte vtipné. Ale tak budem celý deň piť medovkový čaj a siahnem si nejakú fajn hudbu a tesne pred tým, než budem mať ísť hrať ja, sa niekam odpakujem a budem meditovať. Snáď to zaberie.
Ale strašne sa teším, že si zajtra oblečiem nové šaty a boty.:D úplne fest sa mi ľúbia, takže má to predsa len aj nejakú svetlú stránku, ten koncert.
Aaa teraz som u sestry, zahrala som sa s jej deťmi, aspoň som sa trochu odreagovala, poriadne som sa najedla (asi pred štyrmi dňami som sa rozhodla prejsť na zdravý životný štýl a celkom mi to ide, takže moja večera pozostávala z 90% šalátu, 5% kuracieho mäsa a 5% ryže.) A viete, čo je na tom najlepšie? Že po tých dvoch-troch dňoch už akosi prestávam mať chuť na nejaké..koláče alebo kebab a také veci, proste keď si predstavím, koľko kalórií a iných svinstiev to obsahuje a ako prežrano sa budem cítiť, keď to všetko skonzumujem, tak ma úplne prejde chuť a radšej si dám cereálnu tyčinku.:D
No ale nie to som chcela. Prostee...milujem, keď tu spím, tradične si idem čítať Myrtilles. Je to super a ešte lepšie je, že dnes mám od učiteľky klavíru zakázané učiť sa, takže na zajtrajšiu (aj pozajtrajšiu, šak budem mať koncert:D) fyziku si pekne napíšem ospravedlnenku a mám takmer voľný týždeň 8)

Noo, takže absolventské skúšky mám za sebou a dostala som jednotku!!!:) Aj keď no nebola som si taká istá, keď som si vytiahla sprostú dvanástu otázku, z ktorej som vedela jednu podotázku zo štyroch, lebo k nej som sa ešte nedostala v učení...:D
Ale tak čo, vravím, improvizácia je najlepšia. Aj tak mi je najviac smiešno z teórie, mala som tam nejaké durové a molové kvintakordy...a ja sprostá som si nedomyslela, že sa to robí podľa stupnice a uplne som to natipovala, ale úplne...a mala som dobre všetky okrem jedného:DD ja to nechápem, občas mám proste fakt šťastie.

No aaa takže k Taliansku ešte. Bolo to uplne...úžasné! A chcem sa tam vrátiť, pretože to boli jedny z najlepších dní mojich života...aj keď len tri...vlastne dva dni a tri noci...ale aj tak! Bolo to fantastické proste.
Chcela som sa síce rozpísať, ale akosi nemám na to náladu...povedala by som, že je to príliš súkromné, aby som to zverejňovala na blog, ale to by som si asi po tých srdcervúcich článkoch, ktoré som tu písala, trochu nasrala do huby.:D
Ale tak možno by som aj napísala, len sa mi proste nechce. Bolo skrátka úžasne♥

Nooo takže...včera som došla z Talianska a bolo úúúplne najnajnajlepšie. Ale obšírnejší článok poskytnem až zajtra večer, pretože zajtra o piatej ma čaká čo? No absolventské skúšky. A viem čo? No jednu otázku z 12. A vidím to na čo? No na prebdenú noc. A zdá sa mi, že mi z toho už trochu prepína, ale keď...dejiny sú v pohode, len tá teória mi robí fest veľké problémy. Neviem to proste a verím v to, že si nevytiahnem harmonický rozbor skladby Keby som bol vtáčkom, lebo môžem ísť do prdele.
Takže mi prosííím, držte palce, nech zabsolvujem na 1, hahaha.

Lebo dnes je 2.5.-Placebo day!♥

A tak som sa rozhodla, že si dám trošku pauzu od učenia na absolventské súšky a hrala som s bratom a jeho frajerkou Osadníkov (aj s rozšírením! prvýkrát!:D) a celý deď počúvam dokola LEN ich pesničky.♥

____

No, viete, už dllho som nemala nič nové, na čom som tak riadne maniačila...a dnes, či včera, či predvčerom, to konečne prišlo!:D

Niet nad preplakaný večer pri Brokeback mountain a nedosladenom karamelovom pudingu namiesto toho, aby som sa učila. Nenávidím ten film, fakt!!:'( Neviem, koľkýkrát som to už pozerala, ale som precitlivelá a vôbec mi to nerobí dobre!:( Keď Jack...:'(♥

fakt.

:x